Cargo Cult Science

Richard Feynman popularizoval pojem cargo cult science, ktorým opísal prístup, keď ľudia síce napodobňujú vonkajšie znaky vedeckej činnosti, ale chýba im skutočné porozumenie podstaty. Tento pojem vychádza z príbehu z Pacifiku počas 2. svetovej vojny, kde domorodci pozorovali amerických vojakov a ich vybavenie vrátane lietadiel, ktoré nosili zásoby. Po vojne, keď lietadlá prestali lietať, sa ich snažili „prilákať späť“ imitáciou týchto procedúr – stavali veže, zapálili ohne a posadili človeka do boudy s anténou. Nerozumeli však komplexnosti celého reťazca od výroby po logistiku.
Táto metafora výborne ilustruje aj slepé upínanie sa na blockchain – organizácie alebo jednotlivci používajú túto technológiu, lebo je „moderná“ a „in“, no často bez hlbšieho pochopenia jej výhod, limitácií či vhodnosti na daný problém. Vytvárajú sa zdanlivo technologicky pokročilé riešenia, ktoré však neprinášajú reálnu hodnotu, pretože im chýba súčasť komplexného systému (napr. regulačný rámec, dôveryhodné vstupy, ekonomická motivácia).

Príklady:
Firma nasadí blockchain, no dáta do systému zadávajú ľudia ručne – čím sa vytráca výhoda nemennosti a dôveryhodnosti.
Štáty hovoria o blockchainových voľbách bez toho, aby riešili základné otázky digitálnej identity a overiteľnosti.

Kľúčová myšlienka: Slepé nasledovanie technológie bez pochopenia jej kontextu vedie k neefektívnym riešeniam – podobne ako domorodci stavajúci napodobeniny letísk. Technologické postupy musia byť ukotvené v reálnych procesoch, potrebách a systémovom myslení.